sobota, 7. februára 2015

Srdcové výlevy - Doslova!

Toto dievča je divné. A aj keď ju pozorujem a skúmam takpovediac po celý čas odkedy si pamätám, ešte stále neviem prísť na to, kto je.
Je zvláštna - to jediné viem.
Vedie so mnou nekonečný rozhovor, no mne sa zdá, že ma aj tak nepočúva.
Sú chvíle, keď som rado že som s ňou, keď sa smeje a je odvážna. Keď robí čo chceme a ochutnáva slobodu. Keď si užíva pokoj a ticho. Keď miluje, keď tvorí...
No je ťažké pozorovať ju keď sa trápi. Kto má rád utrpenie? 
Nikto -myslím -aspoň teda to vlastné. Ja ho nemám rado, bojím sa utrpenia a ona sa zas bojí toho strachu, pretože niečo oveľa zložitejšie ako mi, nám šepká že ten strach je 100x horší ako samotná bolesť.
Tento strach nás už spoločne veľakrát uvrhol do krajiny - Čo ak...
A úprimne?  Tú krajinu neznášam a  aj tak som nútené občas tam s ňou byť.
No ako som povedalo sú časy kedy spolu vískame od radosti, tancujeme, tešíme sa a plánujeme dobrodružné cesty. V takých momentoch na ňu neviem dopustiť, pretože vtedy ma počúva. A ja jej predsa chcem vždy to najlepšie a robím čo môžem aby bola šťastná. A pre také chvíle bijem. A tak sa spolu trmolime zvláštnou cestou a navzájom sa spoznávame.

- Srdce 

PS: je zvláštna no aj tak ju mám rado
PPS: poznáte sa vy  navzájom naozaj dokonale?
PPPS: Tam dole nižšie to je ona. Ten malý blázon čo rád fotí sám seba a občas I východ Slnka.

-Prečo mám počúvať srdce? Spýtal sa Alchymistu.
-Lebo tam, kde bude tvoje srdce, bude aj tvoj poklad.
-Moje srdce je nepokojné.
-To je dobre. Tvoje srdce žije. Naďalej počúvaj čo ti chce povedať.
...
-Mám zradné srdce, nechce aby som pokračoval v ceste.
-To je v poriadku. Je to dôkaz že tvoje srdce žije. Strach, že stratíš všetko, čo si doteraz získal, výmenou za jeden sen, je celkom prirodzený.
-Načo mám potom počúvať svoje srdce?
-Lebo sa ti nikdy nepodarí umlčať ho. Aj keď sa budeš tváriť, že nepočuješ, čo ti hovorí, bude stále v tvojej hrudi a stále tí bude opakovať, čo si myslí O živote aj O svete.
-Aj keby bolo zradné?
-Zrada je úder, ktorý nečakáme. Ak budeš dobre poznať svoje srdce nikdy ti také čosi neurobí. Lebo budeš vedieť, čo robiť. Pred svojim srdcom nikto neujde. Preto je lepšie načúvať, čo hovorí. Aby si nikdy nedostal úder ktorý nečakáš.
(Alchymista - Paulo Coelho)

pondelok, 2. februára 2015

Úvodné keci 

Si si naozaj istá, že sa chceš vrátiť do blogového sveta?
A prečo to vlastne chceš?
Pretože moja intuícia mi nedá pokoj. 
Takže sa zrejme vzdávam.
Toto je koniec môjho boja.
 Toto je začiatok napádania blogových vôd mojimi myšlienkami. 
Možno by som mala povedať zopár slov o mne...
Ale nespravím to.
Prečo?
Lebo chcem. 
Nedostatočná odpoveď? Mám ďalšiu.
Z kade mám dozarkona vedieť presne kto som? Každopádne keď na to prídem, poviem vám to.
Možno by som mala napísať aspoň to o čom tento "mierne" zvláštny blog bude...
A možno si myslíte, že ani to vám nepoviem.
Ale omyl. Spravím to.
Bude plný drístov. Stačí?
Tak dobre, bude o všetkom čo sa týka mojej trápnej osoby. Ako inak v tejto sebeckej dobe.
PS: Nepodliehajte panike. Už vám dnes nič nepoviem.