sobota, 19. júla 2014

Prekážky 

Hi aliens :)
Na dnes som mala prichystaný úplne iný článok, ale musím vám to napísať kým to vo mne vrie, kým je to čerstvé :)

Človek sa občas môže aj roztrhnúť len aby vyhovel druhým a aj tak sa nedočká toho po čom tak túžil, cíti sa byť ukrivdený. Má pocit, že sa nikdy nedočká vďaky od ľudí, od ktorých to čaká. A potom bum, vďaka, úsmev príde z tej strany od ktorej to naopak ten človek skoro nikdy nečaká, je to nečakané, ale dokáže postaviť na nohy a dodať pocit, že ho nič nezlomí. No aj tak to občas zamrzí.
Čo ti vadí?
Moje očakávania
Prečo toľká stručnosť?
Niekedy netreba veľa slov
Ale teraz áno
Ako vieš kedy áno a kedy nie
Proste to viem, tak čo ti vadí ?
Snažím sa neustále aby som s ňou vychádzala, snažím sa ju povzbudiť, vždy spravím to čo mi povie chápem že toho má veľa, ale nechápem jej hnev, jej očakávanie že budem iniciatívna ( zas tie očakávania), vadí mi že neviem čo jej vadí, čo ju neustále rozčuľuje, že je ticho a cíti sa byť ukrivdená,musím začať kričať aby konečne niečo povedala, aby som mala aspoň malú predstavu kde dokelu je problém, neviem prečo nechápe že nie sme veštci a ani jej otroci aby sme sa neustále správali tak ako sa očakáva. Choďte do kelu s očakávaním. A najhoršie je že ja očakávam od nej tiež nejaké veci ktoré zrejme nie sú v jej silách. Čakám že ma bude podporovať v mojich túžbach a snoch, motivovať, že občas vyjadrí aj svoju vďaku, že ma bude počúvať keď jej niečo vravím, že bude pyšná a dá mi to pocítiť. Sprosté očakávania. Ľudia sú nepredvídateľní, majú v sebe vlastný svet. Uvedomujem si to. Často totiž niečo od nich chceme a pri tom to nie je momentálne v ich silách. Robia všetko, čo môžu. Ich schopnosti, presvedčenia...pracujú len s tým čo ich naučili ich rodičia, čo sa naučili v živote. Asi ťažko môžme od nich očakávať niečo čo sa im nikdy nedostalo. 
Už chápem
Čo chápeš?
Že nečakať od ľudí priveľa je jedným z kľúčov k slobode.
Môžem byť šťastná s tým čo mám?
Samozrejme ak sa tak rozhodneš





Nemusíte robiť to čo od vás očakávajú druhý, robte to čo vás baví, to čo chcete a ak tým aj pomáhate ostatným je to len plus navyše. 

 

Všetci máme sny, príležitosti... no nie všetci si za nimi idú a občas keď už máme všetkého dosť za to obviňujem druhých. Väčšinou rodičov. Oni za to môžu, oni ma vychovávali v presvedčení že ...( vytvorte si vlastné presvedčenia!) oni ma dostatočne nemotivovali ( motivujte sa sami!) nikdy mi nepovedali ako sú na mňa pyšný... ( buďte na seba pyšný vy !) vždy mi hovorili že život je ťažký a pre to ma naňho aj tvrdo pripravovali ( je na vás akú mienku budete mať o živote, je to vaša voľba!). Dosť obviňovania. Kto žije váš život oni alebo vy? Občas obviňujem aj ja a neprišla by som na to nebyť jednej poondiatej hádky. A teraz platí že niektoré zlé veci sú tu na to aby nás posunuli. Sú tu na to aby sme prišli na to čo dokážeme zvládnuť a verte tomu či nie ľudia majú aj horšie problémy. Dosť obviňovania.
Za svoj život si môžete vy, vaše myšlienky :)
A viete čo radšej budem občas veľmi smutná a potom veľmi šťastná ako sa mať neustále iba fajn. Aspoň tak človek má pocit, že žije. Usmejte sa. Vnímajte. Skúmajte všetko zlé, čo sa vám stalo, neočakávajte a neobviňujte je to nanič, odpustite, užívajte si život :)
Možno si môj výlev zoberiete k srdcu a možno nie, nevadí. Každý na to musí prísť sám, no možno si na to spomeniete keď to budete potrebovať. 
Aký máte názor vy? A čo myslíte že ľudí ešte najviac zraňuje?

Mám vás rada :)





pondelok, 14. júla 2014

Šťastie

Asi by som mohla polemizovať a písať úvahy o šťastí a aj tak by som nenašla pravdu. Aspoň nie takú, ktorá by uspokojila každého. Pretože šťastie je... doplňte si sami. Vy to viete najlepšie, čo pod týmto pojmom (bóže aké to sterilné a chladné slovo) chápete.
Takže aby bolo jasné toto nie je článok o polemizovaní, uvažovaní, filozofovaní... Nie toto je VÝZVA !









štvrtok, 10. júla 2014

Time 

 Slová ...milujem ich, no zároveň nenávidím. Sú mojím nástrojom k šťastiu, no bojím sa ich moci
...koľko toho dokážu? Ničiť, hnevať, spaľovať, uraziť no dokážu predsa aj liečiť, motivovať, potešiť...Keď už majú takú moc nemali by byť použité tým dobrým smerom?
Ich moc je obrovská a to mi naháňa strach, a viem že jediný spôsob ako ho prekonať je urobiť to čoho sa bojím. A tak sa znovu vraciam. Vraciam sa k tomu čo tak milujem.
Takže dámy a páni je mi cťou vám napísať, že oficiálne je tento blog opäť nažive. Bla bla bla :)
Asi by sa hodil nejaký článok, že ?

pondelok, 17. marca 2014

Návrat zo záhrobia...


A tak som späť. Kdeže som bola? Bola som na výlete. Ani by ste netušili ako je tam pod tým všetkým neskutočne dobre.Cítite sa vyrovnane a šťastne, áno aj na takom tmavom a čudesnom mieste.
No život bez vás ma začal nudiť. A tak som opäť tu. Za počítačom a rozmýšľam čo pekné vám napísať, keďže make-up art inšpirácie ešte bohužiaľ nemám pre vás nafotené. A tak rozmýšľam a zisťujem, že som vyšla z cviku zlatíčka, a tiež pritom rozmýšľam nad počasím a jarou ktorá sa nám nenápadne votrela do života, rozmýšľam nad mnohými vecami. Nad tým, čo budem robiť. Ako sa zbaviť pasivity a ktorou cestou sa vybrať za svojimi snami... Zamýšľam sa nad tým, prečo byť a nechápem tých, čo si vyberú nebyť. Nie je to zbabelstvo?Rozmýšľam veľa, ale to nie je žiadna novinka. Už som si zvykla. Moje myšlienky. Jediné, ktoré sú so mnou keď som sama. Ony sú jediné čo ma dokážu prekvapiť, usmerniť, pozdvihnúť a šokovať.
Dnes bol odveci deň. Chýba mi to slnko. Aj keď vietor milujem. No potrebujem cítiť teplo. A tak som spísala zoznam ( čo robím často) Aký? no predsa taký...


piatok, 28. februára 2014

V hlavnej úlohe vy ! 

Alebo make-up ako umenie 

Kde bolo tam bolo zrodil sa človek. Bla bla bla...
Povedala by som vám vtipnú príhodu, ale tá teraz nie je na mieste, ale čo, aj tak vám ju poviem. 
A vlastne viem písať vtipne? Možno. A zažila som v poslednom čase nejakú vtipnú príhodu? Do kelu. Narazila som. Asi nie. Ale viete, čo bude vtipné? Vaša úloha ( nie, nebojte sa - to ja by som sa mala báť)
Vaša "úloha" spočíva v tom, že pre mňa z týchto supr čupr make-up art inšpirácii ( viac fotiek TU ), vyberiete 4 ktoré na mne chcete vidieť :) a ja vám každý týždeň jeden ukážem :)
PS: pochybujem, že to bude vyzerať tak dobre na mme ako na tých obrázkoch :)
PPS: ak chcete inšpirujte sa aj y a pošlite mi fotky zlatíčka ! :)
PPPS: za ktoré budete čo najviac hlasovať tie vyberiem :) takže píšte ako divý
A hádam posledné PS: už sa teším na váš výber !!!!


utorok, 25. februára 2014

Tadadadá

mám fajn deň
prečo ?
pretože som si povedala, že ho taký budem mať

Ralax, smiech a cesta. Čo chceš robiť? A prečo by to nebolo možné?
Choď si za tým a nepozeraj sa na strany.
A teraz ďalší úsmev. Poďme si spievať a tancovať.
                                   ***
Rozhovor: Ja a moje podvedomie #2
Ono to príde.
Čo?
Uvedomenie.
Prosím?
Ľudia prídu na zmysel, objavia svoje schopnosti a možnosti tohto vesmíru.
Prečo myslíš?
Lebo ich nakazíme?
Nakazíme?
Áno, chorobou zvanou pozitivizmus. A svet bude krajší
Vieš o tom, že si občas myslím že si z mesiacu?
Ja viem aj ja mám ten pocit.
Si šialenec
Aj to viem a presne to na sebe zbožňujem.






hh zas ten úsmev
                                     

Mal to byť pôvodne outfitový ( jednoduchý) post, no akýmsi nedopatrením som vymazala fotky na ktorých som ako tak vyzerala dobre. Takže, no nie som ja trúba?

                                                                          ***


Ževraj odveci fotka :) no ak by som mala povedať, čo zbožňujem úplne najviac na svojom tele, tak určite svoje kľúčne kosti ( to už len je názov) a čo máte na sebe radi vy ? :3



Moja prvá myšlienka, keď som vchádzala do záhrady (rozumej: názov jedného podniku) bola, že sa tu zrejme unudím k smrti. Regé nepočúvam a navyše tu nie sú ani moje kamarátky, ktoré ostali bohvie kde. Proste to vyzerá nanič. Ale čo už, Javier sem chcel ísť zabaviť sa s kamarátmi. A ja mu samozrejme vyhoviem. 
Keď som vošla do tej spomínanej záhrady, očaril ma úsmev chlapa, čo vyberal vstupné. Nie nebol vôbec nejako extra pekný, ale niečo (neviem čo) bolo na ňom úžasné. 
Všade panovala príjemná atmosféra. Stretla som tam dokonca aj učiteľky a kopu starších známych. A všetci boli veselý. Vážne všetci !!
Na pódiu stála skupina a práve začínali. A vtedy ma to chytilo. Pohltilo, úplne očarilo... Pridala som sa k davu a pomaly sa hojdala v rytme omamujúcej hudby. Nevnímala som čas iba slová. Bol to tranz. Jeho piesne, moje myšlienky. Cítila som sa dokonale šťastná a vyrovnaná. Bolo to to, čo som potrebovala.
Oddych, relax, zamyslenie.
Stal sa mi akýmsi pomyslením vzorom. Chcem byť taký optimista, taká veselá, chcem si tak užívať život!





Chceme krajšiu budúcnosť. No práve my sme budúcnosť.Tak buďme jej príkladom.
A Je vlastne možné aby sme sa všetci mali radi ? Uvidíme. No ja už vás mám rada.

Záver? Aj hudba dokáže zdrogovať.
Druhý záver? Usmej sa ! :)



PS: napíš mi za čo si vďačný, čo tii urobilo tento deň krajším a ak aj bol "nanič" tak skús nájsť niečo Wau.

Ďakujem :*